Háčkovaná čiapočka - šiltovka pre chlapca

Keď mne stačí len "naťuknúť" a už sa veziem. V ďalšej jarno-letno-jesennej čiapočke.

Táto je určená synovcovi Dávidkovi. Tiež vyrástol a všetky čiapočky sú mu malé.

Tak sa inšpirujte alebo kochajte, ak sa vám páči. 

Prvé fotenie...

...hmmm, niečo tomu chýba...

...farby môžu byť...

...detaily tiež...

...žeby model? Miška, hybaj sem!...

...hmmm, tak ani to nie...

...jasné, ešte jeden biely šev dole...

...lepšie, nie?

Nech sa páči :)

Háčkovaný klobúčik na želanie

Kamarátkina neterka Johanka vyrástla z jarných čiapočiek. A keďže mala narodeniny, dobrá teta ma požiadala, či by som jej neuháčkovala novú. Jasné, že uháčkovala. A rada.

Malo to byť niečo v ružovom alebo fialovom. Na jar, leto a teplú jeseň sú najlepšie čiapočky z bavlny resp. zmesové priadze s bambusom alebo vlnou. 

Tak som zas vytiahla svoje zásoby obľúbených bavlniek: Nely, Catanie, Camilly, Sunny a vybrala dve výrazné. Uhádnete ktoré? Jasné. Ružovú a fialovú.

Johanka je veľká slečna a aj sa tak oblieka. K sukničkám a šatičkám vyzerajú dobre klobúčiky. Takže bude klobúčik.

Ak čakáte návod, tak moc neposlúžim. Rovnaký klobúčik by som už asi nepravila a aj originál je už za siedmimi horami...

Vzor som vymýšľala za pochodu. Našťastie som nemusela moc párať - všetko sedelo od začiatku veľmi pekne - asi som mala jeden z tých šťastných dní na háčkovanie.

Klopa klobúčika vyzerá lepšie vyhrnutá. Tak pribudol kvietok, ktorý ju drží hore.

Takto vyzerá klobúčik zvnútra

Vzor použitý na klobúčiku

Johanka mi poslala fotku klobúčika so súhlasom na uverejnenie, za čo jej ďakujem. Usmieva sa, tak sa teším...

Nie je jednoduché vyrábať niečo na želanie. Najmä, ak budúceho majiteľa nepoznám. Vždy mám z toho trochu obavy. Čo keď sa nebude páčiť? Čo keď nebude sedieť? Trafím sa do štýlu? Je to zodpovednosť. Tentokrát to snáď dobre dopadlo. Najmä, keď si ďalšie klobúčiky objednali aj kamoškine dcéry.

Tak nech sa páči. 

Krásny víkend.

Háčkovaná jarná čiapka so šiltom pre dievčatko

Dcéra má jarných a letných čiapočiek celú hromadu. Veď jej mama háčkuje o dušu spasenú. Túto však chcela vyskúšať, lebo je iná. So šiltom. A šilt deťom veľmi pristane.

Na skúšku postačí aj lacná, ale kvalitná bavlnená priadza Safari od Ariadne. Dodáva sa len v prírodnom odtieni. Mimochodom, Safari odporúčam - je kvalitná, na dotyk veľmi príjemná a mäkšia než iné bavlnené priadze. Nevýhodou je, že trošku viac žmolkuje a nie je tak lesklá a hladká ako mercerizované bavlny. No a ešte tá (ne)farba - ale to môže byť aj výhoda, ak chcete experimentovať s ručným farbením alebo hľadáte práve niečo prírodné.

Je ideálna na hračky (prírodný odtieň v tomto prípade rovná sa prirodzený odtieň), letné tuničky, topy, čiapky...

Doplnila som ju jemne ružovou. Čiapka nemá byť moc veselá, ale zas ani úplne jednofarebná.

Trošku som sa inšpirovala návodom šikovej maminky Martiny S., ktorý nájdete na http://www.mimibazar.cz/navod.php?id=4091. Chcela som však rovný šev a rovné rady reliéfnych stĺpikov (RS) a musela som inak prepočítavať počty stĺpikov medzi RS, lebo Safari je tenšia a mäkšia než Camilla v návode.

Aplikáciu - srdiečko som robila bez návodu, ako "vydalo".

A tu je výsledok:

Tak nech sa páči. A krásny deň vám.

P.S. Myslím, že týmto príspevkom začína séria háčkovaných jarno-letných čiapok a klobúčikov. Snáď vás inšpirujem alebo aspoň poteším.

Záhradníkov facelift

„Maminka, a ako sa volá tento?“

„Tento sa volá, hmmmm, Záhradník.“

„Je škaredý?“

„Nie, nie je škaredý. Len potrebuje facelift.“

Tak asi takto začal náš rozhovor s malou šéfkou. Stáli sme pred klasickým záhradným keramickým trpaslíkom u šéfkinej babinky. Nevyzerá už moc vábne. Počasie sa na ňom, chudáčikovi, podpísalo. Načim mu pomôcť, aby mohol krásny stáť na záhrade a hrdo držať tie svoje nožnice, či čo to má.

Tak, trpaslík, okuliare dole a šup-šup do kozmetického salónu.
Najskôr dermabrázia. Normálne brúsny papierom - mne sa viac páči šmirgeľ - predsa sa vyrába z kôry šmirgľovníka (má pekný latinský názov: skrabus skrabus). Takže skrabus skrabus všetko, čo nedrží a podklad je hotový.

Postup nanášania kozmetických prípravkov je prísne tajný. Môžem prezradiť len toľko, že použité boli akrylové farby. Výsledok je uspokojivý - vzhľadom na vek a pôsobisko trpaslíka. Posúďte sami: 

Trpaslík Záhradník vyzerá spokojne. Ešte si musí svoj nový facelift opáliť na slniečku. U šéfkinej babinky na záhrade ešte dostane vrchnú vrstvu - akrylový lak. Potom už bude len pekne stáť na svojom stanovisku a tešiť všetky kvietky, mačky, slimáky, mravce a samozrejme nás ľudí svojim novým vzhľadom.

Nech sa páči.
Krásny zelený štvrtok.

P.S. Trpaslík Záhradník už od jari stráži záhon ruží a stále sa usmieva:

Veľkonočné zábavky (III)

alebo piekli sme Veľkonočné medovníčky.

U nás doma sa nikdy medovníčky nepiekli. Ani na Vianoce, ani na Veľkú noc. Ani neviem, že by som niekedy ako dieťa zdobila medovníčky. Svoje prvé som upiekla len pred pár rokmi. Boli hneď tvrdé a zmäkli až po troch týždňoch skladovania s kúskom chlebíka. O ďalšie som sa už nepokúšala. 

Teda, kým som sa nestretla s tými Veronikinými. Veronika je kamarátka, ktorá medovníčky pečie pomerne často. Tie jej nie sú ničím výnimočné, len tým, že:

- sú vynikajúce,

- sú hneď mäkké (ale tieto naozaj),

- sú robené s láskou.

Recept je "vychytaný". Už ho skúšalo aj pár mojich kamarátok a nesklamal. Šíri sa ako vírus - vždy okolo Vianoc a Veľkej noci.

Proces vykrajovania a pečenia. Pomocníci sú vítaní.

Hneď po upečení. A tá vôňa!

Zdobenie je nepovinné. Ako tam však dostaneme tú jar? Jedine jarnými motívčekmi.

Mne sa pri zdobení moc nedarilo. Stále hovorím, že nie som zručná cukrárka. Roztrhli sa mi tri sáčky, poleva bola najskôr moc riedka a potom zas moc hustá.

Medovníčky sú nedokonalé. Ale nedokonalosť je prirodzená ľudskému oku. Však aj v prírode nie je nič podľa pravítka. Dokonalosť nás vyvádza z rovnováhy. Preto rastlinky nesadíme na stred nádoby, preto radšej kráčame po trávniku so sedmikráskami, preto je nám milší detský obrázok ako obraz namaľovaný podľa šablóny, preto bonsaje, preto zlatý rez, preto, preto, preto...  

Tieto som odložila na Veľkú noc.

Tak, a tu mi už došla energia, čas a chuť. Žiaľ, nedošla poleva ani medovníky. Takže rýchla improvizácia - medovníčky k sebe a ukážka rýchlozdobenia pre nedočkavých alebo uponáhľaných. Mimochodom, tieto sú už zjedené - zabalila som deťom do miniškôlky a len sa po nich zaprášilo.

Tento je na želanie. Hádajte pre koho. Aj ten už je zjedený.

Tak obligátne: Nech sa páči. 

P.S. Asi by ste radi aj recept. Rada budem šíriť. Dobré sa má.

Takže Veronikine skvelé medovníčky:

Najprv suché do misy: 70dkg hladkej múky, 30dkg práškového cukru, 1 a pol čl sódy bikarbóny, 2 čl škorice, 6-12 potlačených klinčekov, 

Potom mokré do misy: 4 vajcia, 4 PL medu, 20dkg masla (HERA). 

Zo všetkého vypracovať cesto a nechať 3 dni v chladičke. Potom vyvaľkať na 0,5 cm hrúbku (dôležité!!! nie tenšie!), vykrajovať a piecť na papieri na pečenie na 180°C asi 10 minút (160°C v horkovzdušnej trúbe). Ešte horúce potrieť vajíčkom.

Zdobiť a papať podľa chuti.

Dobrú chuť.