piatok, 22. augusta 2014

Malé keramické radosti...

...alebo keď hlina pod rukami ožije...

Kde bolo tam bolo, tam bola dielňa, priestor otvorený pre každého, kto má chuť slobodne tvoriť. Priestor, ktorý ponúka materiál, pomôcky a ...pec. Áno, pec. Vypaľovaciu. Na keramiku. Už asi viete aj to, o aký materiál ide. Jasné. Je to hlina.

Hlina je úžasná. Keď je suchá, nič moc...normálny materiál súci na málo vecí. Namočte ju však a zmení sa na mazľavú tvárnu hmotu súcu na všeličo. Áno, aj na vojny s blatovými bombami. Aj bahenné zábaly. Ale hlavne na tvorenie - modelovanie.

No a takáto dielňa ešte donedávna fungovala na žilinskej stanici (myslím ten kultúrny nie železničný uzol). Nie, nebol to kurz keramiky - štyri vstupy, v cene materiál, pomôcky, odborník, hotový výrobok... Bola to otvorená dielňa - prišiel, kto chcel a vyrobil si čo chcel. Samozrejme výroba keramiky nie je jednorázová záležitosť. To, čo vyrobíte, musí riadne vyschnúť, potom sa vypaľuje v peci a ak chcete glazuje a zas vypaľuje. Takže pár krát tam musíte.
Najdôležitejšie je mať chuť kreatívne sa "vyžiť" a nápad. Vlastne ani ten nemusíte mať - začnete robiť klasický pohár alebo tanier alebo svokru, pardon sochu a hlina vám už povie, čo ďalej...  

Dnes vám síce ukážem svoje keramické výtvory, nie je to však úplne môj cieľ. Tie, čo sú na fotkách nižšie sú výnimočné len pre mňa a aj tak je to už len torzo toho, čo som vytvorila. Väčšinu som darovala, niečo sa rozbilo nešťastnou a niečo šťastnou náhodou (vlastne pri črepoch je to vždy šťastná náhoda, nie?). 
To čo vám chcem ukázať týmto príspevkom sú dve veci:
  • Kreativita v čomkoľvek je o skúšaní nových vecí. Nebojte sa ísť do rizika nepoznaného. Čo hrozné sa môže stať? Niečo pokazíte? No a čo? Nové veci a skúsenosti nás posúvajú dopredu a získate nimi úžasný:  
  • Nadhľad, lebo čím viac ciest máte "prejdených", tým lepšie sa orientujete a viete odhadnúť svoje schopnosti a možnosti. 

Takže inšpirujte sa k skúšaniu nových vecí. 
A čo sa týka práce s hlinou, mám pre vás jednu radu: Čím menej sa snažíte, tým je výsledok lepší, uveriteľnejší a príjemnejší pre oko a dušu. 

Toto som "nazhŕňala" z celej domácnosti - ako málo toho je, tak veľmi je to používané. 

Toto je môj najobľúbenejší pohár. Krivý a nedokonalý, príjemný a prirodzený... 
(Ne)obyčajná súprava na pracovný stôl. Máme ju na polici pri vchodových dverách. V pohári sú perá, v jednej miske lístky na poznámky a v druhej kľúče. Každodenní pomocníci. 

Toto sú misky na hocičo. Podľa nálady a potreby slúžia ako podmisky ku kvetináčom, svietniky, obyčajné misky, *mydlovničky, ...


Jedna z mnohých sošiek. Je to mačka, keby náhodou...

Pohár na perá a miska na spinky na každý pracovný stôl. No ani tak nie každý, ako môj.

Vyzerá ako miska na polievku, či?


Takúto vázu si spravíte z dlllllllllllllllllhého hlineného hada. Akurát dobre zlepujte, bo vám bude tiecť.

Miškine prasiatko. Chúďatko niekoľkokrát rozbité. Je jednoducho obľúbené a to najmä kvôli tajnej skrýší, ktorú ukrýva v brušku.


Howgh. Na dnes stačí. Krásny zvyšok prázdnin a krásny každý deň.
*spisovný výraz pre misku pod mydlo

P.S. Ešte som ich našla pár. A to ich mám stále na očiach:

 Noc a deň. Slniečko a mesiačik v Miškinej izbičke.

Tadáááá...to najlepšie na koniec: Takúto užitočnú záležitosť si určite vymodelujte.
My sme vyrobili pre všetkých kamarátov...

Zvonec a rozprávke je koniec...

streda, 6. augusta 2014

Háčkovaná detská deka a háčkovaný zajko

...a malý bonus exkluzívne pre vás: 

Fotonávod na háčkované dlhé stĺpiky namiesto začiatočnej retiazky


Uháčkujou-li mi deku nebo neuháčkujou-li mi tu deku? 

Jasné, že uháčkujem. Rada. 
Ale do týždňa!
Fúha! No, keby som mala vlnu...a keby som mala dosť času, tak sa to stihnúť dá.

Tak asi takýto bol náš rozhovor s kamarátkou Irčou koncom mája. Jasné, že som nemala ani vlnu ani dosť času. Našťastie, prosba bola, KEBY sa ti to podarilo, bolo by to fajn. Až koncom júla som zvolala HOTOVOOO.


Neviem, či je niečo nudnejšie a zdĺhavejšie ako háčkovať deku. Táto je aj celkom veľká - asi 110 na 80 cm. Vlnkový vzor je veľmi aktuálny túto sezónu. Heslo bolo TRI: Tri farby, tri klbká z jednej farby, tri rady z jednej farby a vzor 3DS, 3DS zháčkovať, 3DS, 3DS do jedného DS z predchádzajúcej rady. Jednoduché, ľahko zapamätateľné, stále len tri, tri, tri...do odpadnutia. 
Nezačínala som retiazkou. Neznášam dlhé retiazky - nemám vôbec predstavu o potrebnej dĺžke, neviem správne uťahovať, aby potom nesťahovalo vzor a nemám rada, keď mám na retiazku naháčkovávať stĺpiky. Toľko záporov v dvoch vetách, viac by hádam ani nevošlo. Ale to len kvôli vystupňovaniu napätia. 
Začínala som rovno radom dlhých stĺpikov - vlastne vždy tak začínam. Ak chcete skúsiť, pridávam malý fotonávod

Uháčkujte dve retiazkove oči :) Nahoďte priadzu a pichnite háčikom do prvého oka. Priadzu vytiahnite...

...a uháčkujte jedno očko. Toto oko je vlastne namiesto retiazkového očka - to je dobrá mnemotechnická pomôcka na začiatok. Teraz uháčkujte klasický dlhý stĺpik (DS)...

Výborne, ide vám to skvele...fotka je nejasná, ale takto nejako to u vás asi vyzerá. Tak pokračujme...

...nahodením oka na háčik a pichnutím do prvého oka pred DS - je to vlastne to akože retiazkové oko.

Nahoďte priadzu a pretiahnite tým akože retiazkovým okom. Ide to?

Dobre. A teraz si spravte jedno nové akože retiazkové oko...

...takéto. A zas klasický DS.

A opäť: Nahodiť, pretiahnuť prvým okom...

...spraviť retiazkové oko a DS.

 Voilà, krásny pružný rad DS. Takto sa dá spraviť aj rad krátkych stĺpikov, ale pre názornosť sú DS vhodnejšie. Zvládli ste to? Blahoželám, už pravdepodobne nikdy nebudete začínat klasickou retiazkou :)
V prípade tejto deky som však začínala trošku komplikovanejšie - rovno vzorom. Takže 3DS, 3DS do jedného akože retiazkového oka, 3DS, tri DS zháčkovať a tak ďalej.
Neveríte, že to ide? Nech sa páči:

 

Deka začala takto nejako:

 A takto nejako skončila:

Zajko je skôr náplasť na moje zlé svedomie a Irčinu trpezlivosť. Miška ho nazvala Žabička. Nepýtajte sa...


Maminka, odfoť ma. Ja chcem fotku so Žabičkou...


Tak nech sa páči.

Želám vám krásne letné dni.