Torta akože Barney - ten fialový

Tož, ostalo mi ešte trocha času, tak ešte tento jeden príspevok.

Miška mala tri roky. 

A zas si zaželala tortu. 

Teda okrem svietiacich tenisiek, ktoré momentálne nikde nemajú. Ďakujem týmto všetkým Miškiným kamoškám, zvlášť Zojke, ktorá ich veľmi dobre prezentovala práve pred našou dcérou. Tie topánky som nakoniec zohnala. O číslo väčšie. A červené, ktoré sa jej k ničomu nehodia. Skákala v nich zavretá v kúpelni, aby dobre videla ako blikajú. Celý večer...

No a späť k tej torte. Tentokrát si vypýtala Barneyho - veľkého fialového dinosaura, kamaráta všetkých detí z JimJam. Prečo sa len naučila tak skoro rozprávať!!! Úplne stačilo o rok!

Základ torty som robila podľa receptu mojej maminky. Volá sa Zázračná torta. Je v nej kóópec orechov a super krém a recept vám ešte nedám. Možno nabudúce.

Ukážem vám "len" tie taľafatky z poťahovacej hmoty. 

Barneyho základnú farbu - je to taká fialovo cyklámenová - som miešala skoro hodinu. Aj tak je moc tmavá a moc fialová. Ostatné už išli rýchlo. Mimochodom čiernu miešam zo zelenej a červenej, keby náhodou...

Toto je tortička po potiahnutí. Pekárky, prosím, odpustite mi a buďte zhovievavé. Ja som len úbohý amatér, ktorý sa snaží vyhovieť svojim blízkym a spraviť im radosť. Vlastnoručne.  

A už len hotovka. Ani vám nejdem písať, že to vedro mal byť fúrik. A lentilky na poťahovke nedržia sami od seba, keby som len vedela, že aj bielkom ich môžem prilepiť! Nabudúce budem múdrejšia...a nebudem sa púšťať do takej zložitej torty...ibaže...

Torta vraj chutila dobre. Ale hlavne potešila oslávenkyňu. Síce nie viac než svietiace tenisky, ale potešila.

Tak hor sa do pečenia alebo aspoň oslavovania...

Krásny predĺžený víkend.

Veľkonočné zábavky (III)

alebo piekli sme Veľkonočné medovníčky.

U nás doma sa nikdy medovníčky nepiekli. Ani na Vianoce, ani na Veľkú noc. Ani neviem, že by som niekedy ako dieťa zdobila medovníčky. Svoje prvé som upiekla len pred pár rokmi. Boli hneď tvrdé a zmäkli až po troch týždňoch skladovania s kúskom chlebíka. O ďalšie som sa už nepokúšala. 

Teda, kým som sa nestretla s tými Veronikinými. Veronika je kamarátka, ktorá medovníčky pečie pomerne často. Tie jej nie sú ničím výnimočné, len tým, že:

- sú vynikajúce,

- sú hneď mäkké (ale tieto naozaj),

- sú robené s láskou.

Recept je "vychytaný". Už ho skúšalo aj pár mojich kamarátok a nesklamal. Šíri sa ako vírus - vždy okolo Vianoc a Veľkej noci.

Proces vykrajovania a pečenia. Pomocníci sú vítaní.

Hneď po upečení. A tá vôňa!

Zdobenie je nepovinné. Ako tam však dostaneme tú jar? Jedine jarnými motívčekmi.

Mne sa pri zdobení moc nedarilo. Stále hovorím, že nie som zručná cukrárka. Roztrhli sa mi tri sáčky, poleva bola najskôr moc riedka a potom zas moc hustá.

Medovníčky sú nedokonalé. Ale nedokonalosť je prirodzená ľudskému oku. Však aj v prírode nie je nič podľa pravítka. Dokonalosť nás vyvádza z rovnováhy. Preto rastlinky nesadíme na stred nádoby, preto radšej kráčame po trávniku so sedmikráskami, preto je nám milší detský obrázok ako obraz namaľovaný podľa šablóny, preto bonsaje, preto zlatý rez, preto, preto, preto...  

Tieto som odložila na Veľkú noc.

Tak, a tu mi už došla energia, čas a chuť. Žiaľ, nedošla poleva ani medovníky. Takže rýchla improvizácia - medovníčky k sebe a ukážka rýchlozdobenia pre nedočkavých alebo uponáhľaných. Mimochodom, tieto sú už zjedené - zabalila som deťom do miniškôlky a len sa po nich zaprášilo.

Tento je na želanie. Hádajte pre koho. Aj ten už je zjedený.

Tak obligátne: Nech sa páči. 

P.S. Asi by ste radi aj recept. Rada budem šíriť. Dobré sa má.

Takže Veronikine skvelé medovníčky:

Najprv suché do misy: 70dkg hladkej múky, 30dkg práškového cukru, 1 a pol čl sódy bikarbóny, 2 čl škorice, 6-12 potlačených klinčekov, 

Potom mokré do misy: 4 vajcia, 4 PL medu, 20dkg masla (HERA). 

Zo všetkého vypracovať cesto a nechať 3 dni v chladičke. Potom vyvaľkať na 0,5 cm hrúbku (dôležité!!! nie tenšie!), vykrajovať a piecť na papieri na pečenie na 180°C asi 10 minút (160°C v horkovzdušnej trúbe). Ešte horúce potrieť vajíčkom.

Zdobiť a papať podľa chuti.

Dobrú chuť.

"Maminka, voňajú ti vlásky ako čokoládka..."

"...aj tebe, miminko."
Tak sme si hrkútali včera večer pri uspávaní s dcérkou.

Predchádzalo tomu spoločné pečenie. 

Tentokrát to boli muffiny. A keby len muffiny, ale čokoládové muffiny. A keby len čokoládové muffiny, ale exkluzívne čokoládové maffiny. Aspoň tak ich nazvala Ivča, autorka receptu na recepty.cz. 

Receptík je rýchly a jednoduchý. Zjedenie muffinov je rovnako rýchle a jednoduché. 

Upozorňujem, že tieto muffinky nie sú vôbec zdravé. ALE!!! Je v nich dostatočné množstvo kakaa. Viete, že kakao obsahuje tryptofan, ktorý zvyšuje hladinu serotonínu - hormónu dobrej nálady? Tak nech sa páči - podporte si pozitívne myslenie čokoládou:

Pečenie treba riadne sledovať, aby si muffiny nerobili, čo chcú...

Ešte horúce, teraz sa ešte jesť nedajú, teraz sa len vonia...

Presne také, ako máme radi: Zvonku chrumkavé a vnútri vláčne s kúskami čokolády...

Keby ste si ich chceli spraviť aj vy, tak tu je link:
http://www.recepty.cz/recept/exkluzivni-cokoladove-muffiny-151125

Tak nech sa páči a dobrú chuť.

P.S. Dovolím si zas jednu malú úvahu. Pri vyhľadávaní receptu na muffiny som si niečo uvedomila. Rozmýšľali ste niekedy o tom, aké dôležité je aj v bežnom živote pí ár? Teda PR - public relations, vzťahy s verejnosťou.

Skúste si zadať do vyhľadávača napríklad "čokoládové muffiny". Dobre, a teraz sledujte, čo vás zaujme. Jasné, sú to tie, čo majú najvhodnejšie pí ár. Tie, ktoré vytvoria "spojenie", správne vás oslovia. Najviac hviezdičiek a pútavý názov. Vhodné názvy sú napríklad: Úžasne jednoduchý, vždy sa podarí, vynikajúce, ako od mamy, exkluzívne...dôležitý je obrázok (minimálne dobre zaostrený), prípadne ešte dobrý príbeh - stačí niečo na štýl: "Na dovolenke som získala od šéfkuchára v reštaurácii tento skvelý recept; toto chutí aj mojim deťom alebo podľa Nigelly alebo Jamie(ho) Olivera...Ak chcete niečo trvalé - dlhodobý zdroj receptov a inšpirácie, hľadáte kuchára s výbornými hodnoteniami a ponukou receptov, ktoré vám "sedia".

A čo som tým vlastne chcela povedať? Aj pri tvorení je dôležité PR - v ponímaní správne konať a následne správne komunikovať. Darmo vytvoríte úžasné jedlo, fotografiu, šperk...jedlo sa zje, fotka ostane v albume, šperk poteší nositeľa...a vám ostane túžba podeliť sa o to úžasné. Ak sa aj rozhodnete podeliť o výtvor verejne, nemusí to mať ten efekt, ktorý očakávate...nakoniec si ho nikto vo vyhľadávači nevyberie...lebo...

...však už viete... :)

P.P.S. A ešte pí  ár, ako ho ja vnímam: 
"Umenie dosiahnuť harmóniu vo vzťahoch s okolím pozitívnym pôsobením". 

Medvedí cesnak pre dušu...

...alebo skvele prežitý deň...

Nebudem dnes písať o zložení, očistných a zdravotných vlastnostiach medvedieho cesnaku. To si nájdete sami v stovkách článkoch na nete. Rada by som sa pokúsila sformulovať niečo ako zhrnutie krásneho dňa. 

Vybrali sme sa s rodinou a ďalšou stovkou turistov na Kľak, známy vrch Lúčanskej Malej Fatry. Počasie bolo nádherné, tešili sme sa so snežienok a zvyškov snehu, ktorý sme si tak neužili túto zimu. Dcérka cestou zbierala šišky a kamienky, zo suchých stebiel trávy si spravila gitaru, smiala sa a všetkých zdravila a všetci sa jej prihovárali. Pred vrcholom sme sa stretli s kamarátkou Dankou a jej rodinou a zhodli sa, aká super náhoda, že musíme vyraziť na výlet, aby sme sa porozprávali, lebo v meste sa nám to nepodarí aj rok. Cestou nazad sme si nazbierali medvedí cesnak, ktorého tam v túto dobu rastie neúrečne - lebo "lepšie než do lekárne, je chodiť pre lieky do prírody". 

Cestou nazad, na lúke končiacej vo Fačkovskom sedle a parkovisku, ma, pri čírej radosti z krásneho dňa, napadlo: "Som blbá a naivná, keď si myslím, že to bol skvelý deň? Veď bolo blato a fúkalo a príliš veľa ľudí a som mohla radšej okná umyť pred sviatkami, teraz sa budem musieť prplať s cesnakom...? Strácam cit pre realitu, to nie je normálne, furt sa tešiť?"   

Skúsim začať trošku od boku, tak mi to prepáčte. 

Koľkí z vás čítali Osha, Coelha, Hiraxa...? V zásade sú ich myšlienky o tom istom. O pozitívnom myslení. Zhrnuté: "Keď si niečo praješ, celý Vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť." Na čítačkách a besedách s takýmito inšpiratívnymi ľuďmi majú ľudia potrebu pýtať sa, ako majú riešiť väčšinou nepriaznivé životné situácie. Prečo sa pýtajú? Veď dostanú rovnakú odpoveď, ako nájdu v ich knihách. Myslím, že je to o prístupe. Práve o tom pozitívnom myslení. Pokiaľ človek k nemu nedospeje sám, nikdy nepochopí. Prečo sú niektorí chudobní, postihnutí, osamelí či chorí šťastnejší a spokojnejší než tí bohatí, zdraví, "úspešní" či "vo vzťahu"? 

A na tej lúke som to v jednej sekunde aj uzavrela: Nestrácam cit pre realitu. Som normálna, lebo normálne je tešiť sa a mať rád svoj život. 

Som šťastná a spokojná. Všetko bude dobré, lebo ten hore ma má rád. Pracujem na sebe, snažím sa a dostávam, čo si zaslúžim. A viete čo? Plnia sa mi sny. Sama si ich plním a ide to celkom ľahko. Vlastne, ide to úplne samo. Ďakujem vám, že mi v tom pomáhate. A ani o tom asi neviete.

       

Šťastiu sa nedá naučiť zo šlabikára alebo knihy, nedá sa kúpiť za žiadne peniaze ani vymodliť ku komu(čomu)koľvek. K šťastiu sa dá dospieť. Srdcom. A hlavou. 

Je tu jar, vyčistime a rozpohybujme si srdcia, hlavy a telá. Napríklad peknou prechádzkou za medvedím cesnakom. A potom si z neho pripravme liečiky:

Takto ma naučila uskladňovať bylinky maminka - vydržia čerstvé aj týždeň

Syrovo-smotanová pomazánka na raňajky

Pesto k cestovinám na obed

Pesto na večeru? NIEEEEEE!!!! Iba ak bazalkové :)

 

Šalát s mozarellou, prosciutom, sušenými paradajkami a inými dobrotkami

Medvedí cesnak namiesto klasického cesnaku v zeleninovej polievke - pridať až do hotovej polievočky

Želám vám krásnu jar bez jej depresií, veľa energie a šťastia.

Torta Včielka Maja

Miška, a čo by si chcela mať na tortičke k narodeninám? 

"Včielku Maju cem..."

A tak vznikla moja prvá poťahovaná torta. Orechový korpus a nadstavovaný krém podľa receptu mojej maminky na Zázračnú tortu. Korpus pri pečení pretiekol a "prepadol" sa do strašných hlbín, tak som ho nejako doťapkala do požadovaného tvaru - našťastie chuť ostala skvelá. To píšem len ako morálnu podporu - že nie som žiadna žienka dokonalá. Maminka mi vždy hovorila: "Človek môže byť blbý jak tágo, ale poradiť si vždy musí vedieť". 

Poťah zo sušeného mlieka - mno, našla som na internete dvestopäťdesiatosem a pol osvedčených receptov a rovnaký počet komentárov s upravenými množstvami, ingredienciami, postupmi a fintami. Teoreticky aj materiálne vybavená som si vymiesila hmotu a pripravila dve figúrky. Maju a Vilka (však keď už robím, tak s maximalnym efektom, ak to vyjde). Po dvoch hodinách sa mi z pomerne proporčne vyvážených figúriek stali neforemné čudá - stráááášne pribrali - vlastne roztiekli sa - len špajdle im trčali z hláv. Nevedela som, či sa smiať, či plakať. 

Tak som sa pustila do roboty a všetko znovu vymiesila s pridaním už ani neviem čoho. Našťastie po pár pokusoch sa mi podarilo tortu celkom slušne potiahnuť. No dobre, sú tam všelijaké nedokonalosti, ale na to, že nemám žehličku na poťah a skúsenosti...na druhej strane sa poťah nezosúval po torte, a to ani pri krájaní a ani sa netopil, cha...

Figúrky, kvietky, lístočky a ostatné "hovadinky" som robila s ohľadom na obmedzený čas - skôr len symbolicky - tortárky majú všetko tak perfektné a do detailov - obdivujem ich dielka.

Tu je výsledok nedokonalý, ale z lásky.  Nech sa páči. Krásny deň.

                     

Torta Horolezec

Na úvod musím uviesť zásadnú informáciu: Nie som dobrá pekárka a už vôbec cukrárka. Tento príspevok je skôr pre povzbudenie vás všetkých, ktorí túžite upiecť svojim blízkym tortičku, ale obávate sa výsledku alebo si myslíte, že na to jednoducho nemáte.

Mám pre vás skvelú správu. Smelo sa do toho pustite. Viac ako chuť a vzhľad torty je dôležité to, že ste jej venovali svoj čas, veľké úsilie, energiu a hlavne kus srdca. Keď tortičku tvoríte, myslíte totiž intenzívne na obdarovaného. To je ten zvláštny bonus, ktorý nemajú kúpené tortičky. Tie, aby vyrovnali tento handicap, musia dokonale vyzerať a rovnako dokonale chutiť.

Manžel oslavoval v januári narodeniny. Darček si vybral dávno pred narodeninami a nebolo to nič "od srdca". Profi fotografický software - síce úžasný, praktický, potrebný (ako ponožky), ale...

Jednoducho som sa rozhodla, že mu upečiem tortu. Malo to byť niečo s témou buď fotografovanie alebo horolezectvo. Po posúdení svojich (ne)schopností zvíťazilo to druhé - foťák má príliš detailov a dať "nikoňákovi" niečo náhodou podobné canonu by bola hotová katastrofa. Upečenie korpusu dopadlo vynikajúco - žiadny kráter sa nekonal - čo bol prvý predpoklad úspechu. Plnka z nadstavovaného krému podľa receptu mojej maminky je istota - nikomu to nehovorte, zabudla som dať kakao...

Poťah a figúrky boli z penových cukríkov. Predtým som robila zo sušeného mlieka a chcela som skúsiť niečo iné, hmmm, ako vždy. Keď budete hľadať recept, zadajte do vyhľadávača MMF potah - cukrárky to tak volajú. Farbila som tekutými potravinárskymi farbami. Keďže základný zelený  poťah (akože tráva) sa mi podaril naložiť na tortu na prvý šup, mala som skoro vyhraté.

Lenže, to by sa nesmela zobudiť dcéra. Samozrejme, že chcela pomáhať s modelovaním. Tak vyfasovala (ako toto preloží automatický prekladač netuším) dosku, valček a kus nafarbenaj poťahovky: "Však sa chvíľu pohrá, pobabre a ja z toho dorobím expresky a nápis s číslami."

Lenže, ona aj OCHUTNÁVALA. A keby len ochutnávala - ona všetko ZJEDLA. Tak som dala všetky zvyšky poťahu dohromady a nahrubo vyrobila aspoň čísla. Na dozdobenie už musel stačiť len krém.

Toť výsledok nedokonalý:

   

Toť oslávenec šťastný:

Ďalší HAPPYEND. 

Krásny deň.

Voňavý domáci chlebík

Včera večer sme zistili, že nemáme doma ani kúsoček chlebíka na ráno. Tak som rýchlo zamiesila na chlebík - teda robot, ja som len nahádzala suroviny do šikovnejšej mašinky.
Spravila som ho voňavý s bylinkami a semiačkami. Cítite tú vôňu?