štvrtok, 26. júna 2014

Háčkovaná čelenka k veselej kabelke

Toto je len taký malý článoček o tom, ako:




tá gumička v zadnej časti je super vec - čelenka sa natiahne ako potrebujete 

Takto vyzerá súpravička

...ako išiel maco za modelku...

          ...tak takto som doháčkovala tú čelenku :) Nuda, čo? Tak sa vráťte na prvú vetu a pokračujte tu:

  • sa mi podarilo ohnúť obľúbený háčik číslo 3. 



No ako? Hlúpo. Išla som na záchod. Samozrejme s háčikom a vlnou. Lebo niekto na záchode číta, niekto lúšti krížovky a niekto háčkuje. Na tomto mieste čestne prehlasujem, že všetky veci, čo som robila pre vás, neprekročili záchodové dvere a po záchode som si vždy umyla ruky. No a keďže som zistila, že sa tam dlho nezdržím, tak som háčik položila na pračku...zvrchu plnenú...pootvorenú. Už viete? Jasné!!! Skĺzol sa rovno do tej blbej úzkej štrbiny, kde sú pánty a nič tam nestrčíte. Len sa tam drží bordel, ktorý odtiaľ dostanete len vatou namotanou na ihle alebo nejakým iným stupídnym spôsobom. Háčik som lovila štvrť hodinu. Zakaždým sa tam vzpriečil a občas úplne zmizol - netuším kam. Bol to fakt dlhý pobyt na záchode. Akurát úplne bezvýsledný. Ak teda nerátam zvýšenú hladinu adrenalínu a ten háčik s dvojitým zahnutím. Asi si to dám patentovať. Takže, nech vám ani nenapadne opakovať tento môj postup, lebo na toto už mám "patent" ja.

Howgh.

Inak, krásny deň priatelia :)

utorok, 24. júna 2014

Detská kuchynka z kartónu

...a domček z kartónu ako bonus...

Kde bolo, tam bolo...
...tam bola...
...krabica. 


Najskôr slúžila na štandardnú prepravu tovaru. Potom z nej bolo auto, neskôr loď a ešte neskôr skrýša pre Mišku.
Čas dozrel a krabica mala ísť na ďalšiu recykláciu. Lebo, čo s takou opachou v malom byte?
Išla. Ale nie do odpadu.

Miška dostala od babinky a dedinka detský riad. Od maminky zas drevenú sadu na pečenie a ďalšiu na krájanie. Všetko fajn, len kam to dať? No do kuchynky predsa! Ale veď žiadnu nemáme!!! Tak si jednu vyrobíme.

Do istého momentu by toto mohol byť celkom dobre aj návod. Lenže výroba sa odohrávala väčšinou večer, keď dieťa zaspalo, a to už neboli vhodné svetelné podmienky na fotenie. Okrem toho som bola vždy zababraná od lepidla a farby a to by foťák nemusel rozchodiť.
V podstate návod nepotrebujete. Čo potrebujete je/sú:

  • kartónové krabice, ktoré očistíte od lepiacich pások a ostatných nalepencov,
  • papierovú pásku na kartón - takú tú, čo sa namočí do vody a potom nalepí, je výborná a pevná a ekologická,
  • lepidlo na papier - veľký objem,
  • nožnice, nôž, pravítko, ceruzka, štetce, farby (mne sa osvedčili plagátové)...
  • všetko, čo nájdete doma a mohlo by sa hodiť - baliaci papier, háčiky, papierové rolky...
  Ja som začala nožičkami, lebo krabica bola nízka. Urobila som ich z pevných papierových roliek. Takto:


Základný „korpus“ vyzeral takto:



Naň som si rozkreslila skrinku, trúbu, umývadlo a vyrezala dvierka a dieru pre umývadlo. 


Keď trúba, tak aj s nazeracím okienkom. To je z priehľadnej fólie. Otočné gombíky sú z vyradenej penovej podložky:

Nepoužívaný držiak tu skvele plní svoju funkciu:

A tu dáme klapku a strih. Koniec kvázi návodu, už len dokončené dielo:

Pár poznatkov a informácií:
- klasické lepidlo na papier (Herkules napríklad) nie je moc vhodné na lepenie väčších plôch tenšieho papiera - baliaci papier sa zvlní. Buď sa s tým zmierite alebo skúsite naniesť tenšiu vrstvu alebo použijete lepidlo v spreji alebo hrubší baliaci papier,
- sporák je kus kartónu obalený alobalom, na ktorom sú nalepené na čierno nafarbené kruhy (horáky či platne).

..a ešte pár detailov:


Keby vás to zaujímalo: Toto sú rolky toaletného papiera obalené alobalom, vrchnák z minutej farby, krúžok zo záclony a stará plastová lyžička:

Všetky riady a kuchynské pomôcky našli konečne svoje miesto:

Ostáva vyrobiť a namontovať držiaky na skrinku a ušiť chňapky a handry, ale to až neskôr. V takejto podobe je už kuchynka síce nie dokonalá a krásna ako z obchodu, ale funkčná a hraniaschopná:


Nech sa páči - sľúbený bonus: Kartónový domček. Vyrobila som ho pred viac než rokom. Je na ňom vidieť stopy času a intenzívneho používania resp. besnenia detí. Každé sa na ňom realizovalo svojim spôsobom - niekto maľoval, niekto trhal, niekto ohýbal:




A to je už koniec - pár krabiciam aj tejto recy téme. Keď sa budete v lete náhodou nudiť, vezmite z obchodu pár kartónových krabíc a nechajte deti tvoriť - domčeky, kuchynky, masky na karneval, rakety, lode, autá...čokoľvek vás/ich napadne. Dobrú zábavu!




piatok, 20. júna 2014

Čakania a očakávania

...alebo ako niekedy očakávame a nedočkáme sa alebo naopak neočakávame a dočkáme sa...


Taký príspevok som tu mala onehdá: http://monikinsvet.blogspot.sk/2014/03/len-na-margo.html
Bol o kávovníku, od ktorého som nečakala vôbec nič. Pestovala som ho ako raritu. Pekný stromček. Vďaka výbornej starostlivosti (podotýkam, nie mojej) rozkvitol a dnes nás už teší, zatiaľ zelenými, plodmi. Viete, že vo vnútri sú dve kávové zrnká? S veľkou pravdepodobnosťou ich nedokážem po dozretí správne upražiť. Neočakávam teda ani šálku doma vypestovanej kávy. Napriek tomu sa teším. Už tie kvety boli darom.

 

No a na začiatku jari som očakávala. Na loggi mám truhlíky s miniskalkou. Už druhý rok tam mám zasadené konvalinky. Jednu klíčiacu som si vybrala a sledovala, ako rastie.



Tešila som sa na voňavé kvietky. Tešila som sa z každého milimetra, čo narástla. Z každého lístka. Konvalinky kvitnú v máji. Celý máj som sledovala, či už náhodou...
...ani náhodou. 
Tak snáď budúci rok. Možno si toto cvičenie zopakujem - bolo to fajn, sledovať ako rastie a tešiť sa z okolo kvitnúcich hrbíčkov, floxu. Nie som smutná, frustrovaná, rozčarovaná...
Veď pri ostatnom dokumentovaní som našla odmenu za čakanie. Neočakávanú, lebo som netušila, že ho tam mám:

Plesnivec alpínsky - balkónový
Teším sa


No a aký je záver tohto čudného príspevku?
Takýto:

Je jedno, kedy sa tešíte. Očakávane alebo neočakávane, pred alebo počas alebo po. Dôležité je tešiť sa.


Teším sa na vaše komentáre a +jedničky. 

Krásny víkend.


pondelok, 9. júna 2014

Háčkovaná veselá kabelka

Miškina kamoška Alžbetka prišla s krásnou novou kabelkou. Miška (vtedy ešte) žiadnu nemala. Našťastie kamošky si viac či menej dobrovoľne veci požičiavajú, takže Alžbetkina kabelka išla z krku na krk, z pleca na plece... 
Rozhodnutie padlo večer:
„Miška, chcela by si kabelku ako má Alžbetka?“
„Chcela“
„A akú by si chcela?“
„Takúúú...takúúúú...veseúúúúú“

Super, aspoň pohnem so zbytkami bavlnených.
Miška si nakoniec vybrala túto úžasnú od ešte úžasnejšej Lenky: 
http://fizule71.blogspot.cz/2012/06/vesela-hackovana-kabelka.html 
Lenke týmto ďakujem za zrozumiteľný a presný návod. Až teraz som si všimla, že pre túto kabelku asi lepší slovenský (český) názov nevymyslíme. 

Včera mala kabelka premiéru:





Tak misia splnená, idem sa pustiť do novej várky domácej zubnej pasty a keď pozerám von, tak asi aj antiperspirantu :))) Želám vám veselý slnečný týždeň. 

Háčkovaný svetrík pre anjela

Aj vy máte svojich anjelov? Mám na mysli ľudí, ktorí vám vojdú do života v tú pravú chvíľu. Ľudí, ktorí vám ponúknu pomoc aj keď o ňu nežiadate. A nič za to nechcú. Dokonca to nemusí byť ani dobrý známy a občas je to niekto úplne neznámy.
Každý z nás má  v živote chvíle, keď potrebuje pomoc. Alebo skôr len zásah zhora, lebo si nevie pomôcť sám. 
Ja tiež. Často mi dojdú možnosti a ostáva mi len priať si, nech sa niečo stane, aby to dobre dopadlo.
Nedávno som tiež potrebovala zázrak. Nie je podstatné, o čo išlo. Dôležité je, že anjel prišiel. Teda po dlhšom čase sme sa stretli. Úplnou náhodou a v ten správny čas. A sám mi ponúkol pomoc. Ako správny anjel, nič za to nežiadal. 
Tak som sa odvďačila, ako som vedela. Úžasným háčkovaným svetríkom.



Ďakujem, anjelik...


Ďakujem zároveň šikovnici Věre P. za návod, ktorý môžete nájsť tu:  http://www.mimibazar.cz/navod.php?id=12558  

P.S: Nie som žiadny anjel, ale do tohto svetrika som sa zaľúbila tak, že jeden musím mať:




Tak nech sa páči a užite si krásne slnečné dni.