piatok, 28. februára 2014

Torta Horolezec

Na úvod musím uviesť zásadnú informáciu: Nie som dobrá pekárka a už vôbec cukrárka. Tento príspevok je skôr pre povzbudenie vás všetkých, ktorí túžite upiecť svojim blízkym tortičku, ale obávate sa výsledku alebo si myslíte, že na to jednoducho nemáte.
Mám pre vás skvelú správu. Smelo sa do toho pustite. Viac ako chuť a vzhľad torty je dôležité to, že ste jej venovali svoj čas, veľké úsilie, energiu a hlavne kus srdca. Keď tortičku tvoríte, myslíte totiž intenzívne na obdarovaného. To je ten zvláštny bonus, ktorý nemajú kúpené tortičky. Tie, aby vyrovnali tento handicap, musia dokonale vyzerať a rovnako dokonale chutiť.

Manžel oslavoval v januári narodeniny. Darček si vybral dávno pred narodeninami a nebolo to nič "od srdca". Profi fotografický software - síce úžasný, praktický, potrebný (ako ponožky), ale...
Jednoducho som sa rozhodla, že mu upečiem tortu. Malo to byť niečo s témou buď fotografovanie alebo horolezectvo. Po posúdení svojich (ne)schopností zvíťazilo to druhé - foťák má príliš detailov a dať "nikoňákovi" niečo náhodou podobné canonu by bola hotová katastrofa. Upečenie korpusu dopadlo vynikajúco - žiadny kráter sa nekonal - čo bol prvý predpoklad úspechu. Plnka z nadstavovaného krému podľa receptu mojej maminky je istota - nikomu to nehovorte, zabudla som dať kakao...
Poťah a figúrky boli z penových cukríkov. Predtým som robila zo sušeného mlieka a chcela som skúsiť niečo iné, hmmm, ako vždy. Keď budete hľadať recept, zadajte do vyhľadávača MMF potah - cukrárky to tak volajú. Farbila som tekutými potravinárskymi farbami. Keďže základný zelený  poťah (akože tráva) sa mi podaril naložiť na tortu na prvý šup, mala som skoro vyhraté.
Lenže, to by sa nesmela zobudiť dcéra. Samozrejme, že chcela pomáhať s modelovaním. Tak vyfasovala (ako toto preloží automatický prekladač netuším) dosku, valček a kus nafarbenaj poťahovky: "Však sa chvíľu pohrá, pobabre a ja z toho dorobím expresky a nápis s číslami."
Lenže, ona aj OCHUTNÁVALA. A keby len ochutnávala - ona všetko ZJEDLA. Tak som dala všetky zvyšky poťahu dohromady a nahrubo vyrobila aspoň čísla. Na dozdobenie už musel stačiť len krém.

Toť výsledok nedokonalý:
   

































Toť oslávenec šťastný:












Ďalší HAPPYEND. 
Krásny deň.

štvrtok, 27. februára 2014

Maľované tričko Krajina vymyslená


Pred rokmi som sa nasťahovala do nového bytu. Steny v ňom som namaľovala podľa svojho vkusu, ale boli prázdne.
Tak som sa rozhodla na jednu hráškovú stenu v zakrytej loggii zavesiť svoje obrázky. Kúpila som lacné drevené rámiky na fotografie a temperkami namaľovala na obyčajný tvrdý papier vymyslenú futuristickú krajinku. Väčšinu detailov som maľovala špajdľou - ešte som nemala takú zbierku štetcov, valčekov a tupovacích hubiek - iba lacnú malú sadu štyroch plochých štetcov z nemenovaného hypermarketu a valec na maľovanie stien. 




















Obrázky už tam nevisia. "Náhodou" spadli a rozbili sa, keď sa manžel rozhodol zavesiť na to isté miesto lezecký kalendár :D
Ostali len obrázky na tvrdom papieri založené pri ďalších výtvoroch neterky a kamarátkiných dcér.

Nie moc dávno som si kúpila tričko - zas som mala chuť niečo namaľovať. 
Keď som ho mala pred sebou, tá zelená mi pripomenula hráškovú stenu a obrázky, čo boli na nej. Tentokrát špajdľa zostala na ocot (či radšej na jaternicu?) a na rad prišli  profi farby a kontúrky na textil. A takto to nejako skončilo.






A má to aj HAPPYEND - tento obrázok nerozbije žiadny prievan a má podstatne väčšie publikum, keď si ho oblečiem von. 
Krásny slnečný deň.

streda, 26. februára 2014

Maľované tričko HAPPY

Na narodeniny som od kamarátov dostala obyčajné biele tričko a pár nových farieb na textil. Vedia, ako potešiť moju dušičku. Zas im musím poďakovať.
Keby ste si chceli sami namaľovať tričko, postup podľa mňa je nasledovný:
Uložiť deti spať (v mojom prípade dcéru); pre istotu zakryť novinami priestor na maľovanie; do trička vložiť kartón; napnúť plochu na maľovanie a upevniť kolíčkami na prádlo; pripraviť si farby, štetce, vodu na čistenie štetcov, paletu na miešanie farieb; otvoriť s manželom vínko a spraviť si pohodičku a...ČAKAŤ...a čakať a čakať...
...na čo?
...no predsa na inšpiráciu!!!
Ja som našťastie dlho čakať nemusela. Vedela som, že to bude tričko HAPPY a bude veselééééééé...


                              




utorok, 25. februára 2014

Háčkovaná dečka - aj s návodom

Túto dečku som uháčkovala pred niekoľkými rokmi podľa návodu z Dorky, ktorá vyšla pred 42 rokmi - č. 2/1972 vo vydavateľstve Živena. Mimochodom, stála 5 Kčs.
Takýchto pokladov mám doma viac - najstaršie od roku 1970 (to bol ešte podlhovastý formát) a nenechávam ich zapadnúť prachom.
Niektoré z nich som dostala od mojej maminky, keď sa rozhodla skončiť s ručnými prácami. Skutočný poklad som však zdedila po svojej babke (vždy chcela, aby sme ju volali babička, pre nás však vždy bola žilinská babka). Najstaršie Dorky s jej poznámkami a záložkami; návodíky, ktoré si sama vymyslela, písané jej typickým vlnkopisom na kúskoch papiera (aj tých, čo sa používali v obchode pri nákupe chlebíka); mnoho mnoho vzoriek; staručké háčiky s drevenými násadkami, ktoré si pamätajú jej šikovné ruky a bavlnky kúpené pred desaťročiami za zabudnutú menu Kčs. Babka zomrela pred niekoľkými rokmi, ale stále je so mnou - v každej veci, ktorú uháčkujem. Ona ma, ako malé dievča, učila držať háčik, háčkovať retiazky, stĺpiky, kvetinky, obháčkovávať veľkonočné vajíčka... To je najväčší poklad, ktorý som mohla od nej získať. Spolu s nádherným lustrom, ktorí si kúpili s dedkom do bytu pred šesťdesiatimi rokmi.    

A teraz konečne tá dečka: Teda najskôr zmieňovaný návod:











A tu je dečka vytvorená podľa návodu:
























Dovolím si ešte jednu myšlienku na záver. Napadla mi práve pri písaní tohto príspevku. 
Táto dečka sa mi páčila dávno a splnila som si želanie uháčovať ju. Už ju mám mnoho rokov a stále ju používam. Je na stole v obývačke, každý deň ju vezmem do ruky, keď utieram stôl, každý deň sa na ňu pozerám. ALE, nikdy sa mi nezunovala, nemám potrebu vymeniť ju za novší typ, stále sa mi páči. (Vám sa nemusí, jasné).
A je viac vecí, ktoré som vytvorila a stále sa mi páčia. Aj veci, ktoré vytvorili iní. Myslím, že akékoľvek dielko vytvorené vlastnoručne má inú energiu a inak ju berieme do rúk...srdca. Ručne pletené svetre, ktoré vyšli dávno z módy, vyhadzujeme ťažšie než tie z obchodu. Radšej ich vypárame a necháme žiť iným životom...

...už trochu tuším...

...a teším...
...že v niektorom z ďalších príspevkov...

...lebo hlavne o tom je môj blog...

Krásny deň všetkým

pondelok, 24. februára 2014

Háčkovaná sieťovka

No tak toto bol beh na dlhúúúú trať. Sieťovku som začala háčkovať pred viac než rokom.
Bez návodu, len podľa fotky. Robila som ju z priadze Provázková od Ariadny. Háčkuje sa z nej dobre. Len toto nemalo koniec...teda malo - v skrini. Vytiahla som ju po Vianociach, keď som mala všetko ostatné dorobené a nič nové sa mi nechcelo začínať. A pokračovala som nekonečným retiazkovaním. Dobre som spravila, že som ju dorobila, lebo slúži fakt statočne a hrdo nesie svoj údel - a bez problémov aj 10 kilový nákup - v podstate unesie viac než ja. 


Po takmer 3,5 roku od zverejnenia si tento príspevok dovoľujem aktualizovať o komentár, ktorý som písala Lucke. Je to v podstate taký malý návod, ako na sieťovku:

"...ono to vlastne ani nie je vzor. Len retiazka "do blba". Háčkuje sa nie od vrchu dole po radoch, ale dlhé retiazky od vrchu (5DS pri jednoch "uchu") po vrch (5DS pri druhom "uchu") - riadky idú vertikálne vzhľadom na konečný produkt. Takto sa sieťovka bude naťahovať na šírku a nie na dĺžku. Jednotlivé retiazky som spájala dvomi KS. Postup zjednodušene takto: 5 DS, 5RO, 2KS spojiť s predchádzajúcou retiazkou, 12RO, 2KS s predch. retiazkou, 12RO...asi 22x, 5DS; ďalší riadok potom začne 5DS, 12RO, 2KS do predch. retiazky, 12RO, ...riadok ukončený 5DS. Počet riadkov podľa požadovanej šírky." 

Verím, že vás nakopne, aby ste sa pustili do vlastnej sieťovky. Provázkovú dostanete v skvelých farbách a podľa vlastných skúseností - púta pozornosť. V pozitívnom zmysle.

A nezabudnite sa pochváliť fotkou. Ak mi ju pošlete, rada pridám k príspevku, ako váš výtvor :)

P.S. Sieťovka stále slúži, je bezchybná a krásna. Dorobila som jej ešte hrubšie a kratšie "uši", aby sa pohodlnejšie nosila. Pre mňa je dokonalá: Praktická, pohodlná, veselá, krásna, nezničiteľná, jedinečná - tak sa mi to páči. Nech sa páči...

              

Voňavý domáci chlebík

Včera večer sme zistili, že nemáme doma ani kúsoček chlebíka na ráno. Tak som rýchlo zamiesila na chlebík - teda robot, ja som len nahádzala suroviny do šikovnejšej mašinky.
Spravila som ho voňavý s bylinkami a semiačkami. Cítite tú vôňu?



Vytunované tepláky


Kamoška ma požiadala, či by som jej "niečo nespravila" s teplákmi, ktoré má rada, ale ich nemôže nosiť, lebo záhadne vybledli na niektorých miestach - resp. na niektorých nevybledli. Škoda, že som neodfotila predtým. Takže teraz už len potom:
Pozn. Najskôr som zrovnoprávnila vyblednutie - savom a rozprašovačom a až potom nastal čas pre farby. 
Vzory som kreslila ako na napadlo, bez predlohy, inšpirácie. 
Majiteľka má tepláky stále rada, dokonca sa jej páčia (vraj) a už ich môže aj nosiť. 
Happy end. 

 
Tepláky spredu



Tepláky zozadu




Obojstranná zásterka pre dcérku - tak trochu aj návod

Dvojročná dcérka mi pred Vianocami pomáhala s pečením medovníčkov. Musela som jej požičať jednu zo svojich záster. Riadne som jej ju nazhŕňala, pozakladala, ale stačilo jedno zlezenie zo stoličky a skoro sa o ňu podrazila.

Uzrelo vo mne rozhodnutie: Na Vianoce jej Ježiško donesie zásterku na tvorenie a maminku poverí ušitím, lebo maminky najlepšie vedia, čo sa páči ich detičkám. Využila som zvyšky bavlnených látok z patchworkovej súpravy, čo som jej šila do izbičky. Boli už predprané a vyžehlené, takže kopec roboty hotovej :)
Zásterku som chcela obojstrannú, nech si vyberie stranu, ktorá jej viac vyhovuje.
Najskôr som si vytvorila strih - priamo na látke. Ani som nemala ambíciu hľadať niečo na internete - zabralo by mi to viac času (s neistým výsledkom) ako pár pokusov s kriedou a pravítkom na látke. Potom som vystrihla vrecká, pásy šnúrky a dlhý pás na lem. Vytvorila šablóny na aplikácie a vystrihla ich z látok. Uložila som dcérku spať a konečne som mohla vytiahnuť stroj. Naskôr som prišila aplikácie, vrecká. Potom ušila šnúrky. Prišpendlila jednotlivé diely k sebe - vrátane šnúrok. Prišila lem na stroji z jednej strany. Skoro hotovú zásterku som si mohla zobrať ku telke a vínku a pekne v pohodičke prišiť ručne druhú stranu lemu. 
Pri šití som využila takmer všetko, čo som sa naučila pri tvorbe patchworku. Rovnako mi prišli vhod pomôcky k šitiu patchworku (podložka na rezanie, rezač, ...). Keď budete niekedy váhať s kúpou pomôcok a ste tvorivé typy, tak už neváhajte - ja som tie svoje využila pri viacerých "projektoch", nikdy som neobanovala kúpu. 
No a tu je výsledok:



Úvod

Helou evribady, vitajte na mojom novom blogu. Nie novom akože už nejaké boli. Tento je prvý a zároveň nový, takže prosím o zhovievavosť. 
Prečo blog? Doteraz neviem presne definovať. Tu sú dôvody, ktoré ma momentálne napadajú:
  • forma: Lebo zverejniť album alebo nejaký status na sociálnej sieti je síce fajn, no zdá sa mi, že je to také, no...povrchné - každá myšlienka, pocit, fotografia rýchlo zapadne prachom, prekryjú ju v rýchlom slede ďalšie a obtiažne sa k nim vracia, pár lajkov, komentov a šlus...blogeri si dávajú väčší pozor na hodnotu príspevkov, ľahko sa dajú vyhľadať a niektoré sú čítané aj po rokoch - také keby sa mi podarili aspoň dvaaaa...,    
  • potreba 1: Odovzdať pozitívnu energiu - klišéééé...možno, ale ja to tak jednoducho mám - v srdci, hlave,
  • potreba 2: Dlhšiu dobu sledujem niektoré blogy a často si pri čítaní poviem: "Toto by som mohla aj ja, ja mám tiež niečo...",
  • potreba 3: Tie veci čo vytvorím - tak na tie som celkom pyšná a dala som im veľa energie a zaslúžia si byť videné v širšom publiku,
  • tréning 1: Na materskej dovolenke strácam schopnosť formulovať myšlienky, normálne komunikovať a hmmm...čo som to chcela...?
  • tréning 2: Dlhodobo zabúdam používat interpunkčné znamienka  (kým napíšem takýto príspevok, musím sa v každom riadku pár krát vrátiť a doplniť mäkčene, dĺžne - tak si to vážte...ak máte váhu).

Toto je blog o tvorení. Rada tvorím, mám rada nové výzvy, skúšam nové veci, techniky, materiály. Málokedy je to o tom istom. Niektoré výtvory sú originály, niektoré sú inšpirované svetom okolo, niektoré sú vytvorené podľa návodov šikovnejších (toto uvádzam v príspevkoch). Nemám ašpiráciu robiť na zákazku - aj keď v ostatnej dobe mám viac objednávok od priateľov - len vás chcem inšpirovať či potešiť. 

Netuším, akým smerom sa môj blog vydá, či budem mať čas aktualizovať ho aj po nástupe do pracovného procesu. Len si želám, nech je nám tu dobre, pozitívne a inšpiratívne. 

Teším sa na vaše komentáre, sledovania a tak...
Majte sa tu slnečne, srdečne
Monika

nedeľa, 23. februára 2014

Výroba plástvového papiera - dá sa povedať, že návod - aj na výrobu klobúka muchotrávky na karneval

...že neviete, čo je to plástvový papier? Dobre, tak ináč - rozťahovací papier? Už je to jasné? Áno, presne tak, je to papier, ktorý po otvorení vytvorí efekt plástov. 
Dajú sa z neho vyrobiť krásne 3D dekorácie - srdiečka, snehuliaci, zvieratká, ozdoby na vianočný stromček, pozdravy...niektorí si ho pamätáme z detstva, keď sme z neho tvorili všeličo v družine alebo z prvomájových sprievodov, keď sme mávali rozkladacími kvetinami. Mimochodom - pamätáte sa na tie klasické mávatká z pruhov bielo-modro-červeného krepového papiera? Po namočení do mláky sa s nimi dalo kresliť po asfate (keď súdruhovia nevideli ;)) - btw, skúste (s deťmi) niekedy kresliť farebným krepovým papierom - dobrá zábava.
Plástvový papier si môžete kúpiť normálne o obchode (kamennom aj internetovom) - v rôznych veľkostiach a farbách. Lenže toto je blog o handmade, T A K Ž E, si ho vyrobíme V L A S T N O R U Č N E.

Pre domácu výrobu som sa rozhodla z dvoch dôvodov: Jednak rada skúšam/vyrábam nové veci a jednak som chcela vytvoriť originálny klobúk muchotrávke na karneval.
A propos - tento príspevok je celkom dobre načasovaný - je tu čas karnevalov. Šikovné maminky, detičky, oteckovia obstarávajú karnevalové masky pre svoje ratolesti (aj seba) pekne ručne-stručne. 
Ja som sa rozhodla, že dcérka bude muchotrávka. Že klasika? No a čo? Však je ešte malá a zložitejšiu masku na seba nedá - len žiadne obmedzovanie!!! Pokrývky hlavy však znáša celkom dobre - tak preto muchotrávka. 
Vyrobiť klobúk muchotrávke nie je žiadna veda, o tom toto nie je. Ale vytvoriť čo najreálnejšie podhubie - to je skutočná výzva. Ja som sa rozhodla pre podhubie z plástvového papiera na mieru vyrobenému klobúku. 


A aby ste si mohli taký papier vyrobiť sami, pridávam fotopostup, a to úplne ZADARMO ;) 
Teda úplne zadarmo to mať nebudete:


Potrebujete:
- papier (ja som kúpila jemný biely hodvábny za pár centov, ale môže byť aj klasický farebný),
- pravítko (čím dlhšie, tým menej sa narobíte),
- nožnice (ja som použila rezač a podložku na rezanie - čo mi ušetrilo veľa času),
- lepidlo v ceruzke,
- ceruzka (na obrázku nie je, ale patrí tam).




Malé deti dajte spať alebo pošlite von s oteckom. Väčšie vám môžu pomáhať.


Rozmyslite si, aký rozmer papiera potrebujete - nie ten natiahnutý, ale základ. Ja mám 11 x 4 cm. 

Pozn. Ten natiahnutý rozmer zistíte zo skúšobnej vzorky, ktorú určite doporučujem vyrobiť, aby ste zistili, aká veľkosť plástov je vhodná a koľko vrstiev papiera je treba na požadovanú dĺžku.

Papier rozprestrite a odmerajte pravítkom dlhší rozmer. naznačte ceruzkou, kde budete strihať/rezať. Nastrihajte/narežte pásy.




Pásy naukladajte na seba, naznačte menší rozmer, ktorý potrebujete a strihajte/režte.


Pozn. Myslím, že pre výrobu drobností by sa dal použiť väčší papier - napr. hárky farebného papieru A4 a z neho potom vystrihovať potrebné tvary. To by potom nebolo vôbec potrebné strihať. Dobre by vyzeral aj viacfarebný - dekorácie by boli dúhové...no určite niekedy vyskúšam a doplním :)

Takže tu máme kôpku nastrihaných papierikov.



No a teraz vlastne nastáva čas vysvetlenie princípu.

Na podložke (kľudne aj rovno na stole) si ceruzkou naznačíme veľkosť papierikov a dve línie, kde budeme nanášať lepidlo. Jedna línia je označená čiarkami a druhá krížikmi. Značky môžete použiť aké chcete, ALE:
- jedna línia musí začínať na okrajoch ( v mojom prípade x)
- vzdialenosti si najskor odskúšajte, aby boli plásty akurát veľké - radšej väčšiu - na jemnom papieri som mala cca 1,5cm vzdialenosť, t.j plásty sú cca 3 cm. 
Nepochopili? Nevadí pokračujeme a príde to samo.


Zoberieme jeden papier, položíme na nakreslenú schému a lepidlo nanesieme po celej šírke na prvej línii (u mňa x, lebo treba začať na okrajoch)









Zoberieme ďalší papier, položíme na prvý s lepidlom a opäť nanesieme lepidlo, tentoraz na druhej línii - čiarka.









Naň položíme ďalší a lepidlo podľa prvej línie - x....a tak ďalej, kým nám nevznikne takáto kôpka, ktorú zaťažíme a necháme riadne uschnúť.

S presnosťou lepenia sa nemusíte moc zaťažovať - či hrubšie alebo tenšie alebo trochu nakrivo, nevadí - dôležité je dodržiavať striedanie línií.

Takto vyzerá kôpka po uschnutí lepidla, keď sa budete snažiť papiere roztiahnuť. 

Pozn. Papiere môžu byť zlepené, kde nemajú - oddelíte to jemným ťahaním, alebo si pomôžte ceruzkou.

Tak, a toto je hotová "harmonika". Ostáva nalepiť na klobúk. Hotový sa pokúsim odfotiť na dcérke na karnevale - potom doplním fotku.

Príjemné tvorenie...