pondelok, 15. decembra 2014

Pletené plstené papuče


Vianoce sa blížia a vhod prídu pohodlné papučky k leňošeniu.

Ja som si chcela už dávnejšie nejaké uháčkovať. A určite mali byť z vlny. Prečo? Pretože je prírodná a prirodzená; má výborné termoregulačné vlastnosti; je priedušná, má antibakteriálne účinky, a teda nesmrdí; vďaka lanolínu má antistatické vlastnosti a odpudzuje špinu a ešte je aj biologicky odbúrateľná. No a po splstení je aj veľmi pevná. Jednoducho ideálny materiál na papuče.


Nedávno som vhodnú vlnu kúpila v jednom z obchodných reťazcov. Predávali ju spolu s návodom na uštrikovanie a splstenie. Tak som si povedala, že tentokrát neuháčkujem, ale upletiem a splstím, ale presne podľa návodu. Dá sa povedať, že otestujem návod a podelím sa s vami.


Návod vyzerá takto. Hrubý preklad z angličtiny. Veľmi hrubý a pomerne laický. Ale keď sa už pustíte do pletenia, domyslíte si...

Robila som aj skúšobnú vzorku. Odporúčam aj vám. Na päť a polkách ihliciach môže ísť pri rozdielnom uťahovaní o centimetre, ktoré v horšom prípade chýbajú. Splstenú vlnu už moc nenatiahnete a chcete predsa papuče pre seba a nie pre deti. Ale ak predsa pre deti, tak odporúčam na spodok protišmykovú ABS úpravu. Ak máte skúšobnú vzorku v poriadku, môžete smelo pliesť podľa návodu. Akurát odporúčam trošku dlhšie. Myslím, že kľudne aj centimeter v tej prvej dlhšej časti. Ak sa vám bude dariť, po dopletení bude hrubý polotovar vyzerať takto nejako:


Potom len stiahnete prednú stranu - špičku a zošijete prednú časť od špičky. Potom zadnú časť pri päte. 


Zošité vyzerá asi takto. A sú asi o tretinu väčšie, než by ste potrebovali:


Potom už len šmarte do práčky vypchaté uterákmi. Perte na 60°C a tŕpnite, aby to nebola tá detská veľkosť. Keď splstené papučky vytiahnete, budú skutočne vyzerať ako pre vianočného škriatka. Nezúfajte, načim ich poriadne ponaťahovať a vytvarovať. Mali by "dospieť" do normálnej veľkosti. Ak nie, nuž máte darček pre detičky v rodine alebo u kamarátov.

No a takto nejako by mohla vyzerať vianočná pohodička v papučkách. 






Želám vám pohodové prípravy na Vianoce. Nepodliehajte stresu, panike a zúfalstvu. Verte, že vám nič nebude chýbať viac, než čistá hlava a srdce.

Príjemný advent.  







nedeľa, 14. decembra 2014

Recy vianočný venček z papierových roliek

Tento super skvelý nápad som našla niekde na internete. Vlastne som len videla obrázok na http://napady.albumy.biz/2013/01/10/nevyhadzujte-kotuciky-od-toaletneho-papiera/. Netuším, kto je autorom. Hmmm, tak snáď sa nenahnevá. Aspoň malý návod na ten môj venček pre vás.


Začať musíte s malým predstihom, aby ste si zadovážili dostatok roliek z toaletného papiera a kuchynských utierok. Zas tak moc ich nie je treba. Ja som použila asi štyri od "toaleťáku" a štyri od kuchynských utierok. A to som asi ani všetky neminula. Ľahko si zrátate, ako rýchlo nazbierate. Stačí poznať spotrebu ;)

Začnete tým, že si rolky očistíte od nalepencov. Môžete na to použiť deti. Kľudne aj vlastné. Aspoň tomu nášmu sa to páčilo. Potom si rolky natriete farbou. Ja som na to použila opäť dieťa. Síce som mala viac čistenia, ale za to "príjemné s užitočným" to stálo. Aha, aká je zaujatá...a na dlho! 
Keďže tento môj venček sa tvári ako vianočný, použila som zelenú a červenú farbu. Zas plagátové - ako na kartónovú kuchynku. Dlhšie schnú, ale stačí jedna vrstva, bo dobre kryjú. 


Kým farba uschne, poumývajte štetce, stôl, stoličky, deti a dajte si kávičku alebo umyte okná. To nechávam na vás. 

Keď farba uschne, nachystajte si buď nožnice alebo rezač. Ak rezač, tak aj podložku a pravítko. No a potom narežte, nastrihajte rolky takto:


Ja som rezala toaleťákové na 1,5 cm a kuchynské na 2 cm. A rezala som celkom presne. Ono to možno nie je také dôležité, ale keď budete lepiť druhé poschodie...však uvidíte. Potom si naskladajte spodné poschodie - hrubšie zelené pásiky, jeden kvietok po päť lupeňov (pásikov) a ja som dala šesť kvietkov. To je ale úplne na vás, počty nie sú dôležité. Robte tak, aby sa vám páčilo. Zlepte k sebe najskôr jednotlivé kvietky a potom kvietky k sebe do kruhu. Cca kruhu. Ja som lepila lepidlom na papier, ale rýchlejšie by bolo tavnou pištoľou. Prichyťte napríklad kolíčkom, ako na obrázku. Aha, aby som nezabudla: Namaľujte kvietky aj zvnútra. Nech to trošku vyzerá. 


Spravte aj druhé poschodie - ja mám z užších pásikov a piatich kvietkov, aby bol o čosi menší. A nalepte na spodné. Červené kvietky sú úplne navrchu. Dozdobiť môžete čím chcete - korálkami, stužkami, trblietkami...
A zavesiť si ho môžte tiež kde chcete. Hlavne, nech vám robí radosť ako mne.

Tak nech sa páči. 

Krásny deň.

nedeľa, 30. novembra 2014

Príjemný advent

Symbol adventu je veniec - symbol víťazstva a kráľovskej dôstojnosti; ale aj úcty a radosti. Prvú zo štyroch adventných sviečok zapaľujeme práve dnes.

Milí moji, či ste si adventný venček vyrobili, zaobstarali alebo žiadny nemáte, želám vám príjemné a pokojné obdobie vianočných príprav. Nepodliehajte stresu a panike. Nič nie je dôležitejšie, ako pohoda, pokoj a pozitívna energia.






pondelok, 17. novembra 2014

Háčkovaná dievčenská tunika

...alebo žeby vestička?


...a ešte by sa patrilo doplniť, že tak na tri roky, na celý rok, s troma farbami.

V príspevku z marca som písala, že sedielko je perfektná vec, keď neviete, ako začať svetrík, tuničku, vestičku, šatočky...:
A sedielkom som začala aj túto tuničku. Je uháčkovaná z priadze Nako Estiva. Je to výborná, pevná priadza z prírodných vlákien. 50% bambus a 50% bavlna - paráda, nie? Je hladká, veľmi mäkká a dobre sa v nej "dýcha". Veľmi odporúčam na letné šatičky, tuničky...bonus: je vraj antibakteriálna (vďaka bambusu asi). 

Ozaj, že ako na to: Sedielko klasicky - na aký krk potrebujete. Potom pár riadkov na šnúrku a potom striedať farebné pruhy. Aby nebolo fádne, pridala som reliéfny stĺpik po celej dĺžke. 

Čeloooom vpred, čeloooom vzad, pooooohov...

Pár detailov iba pre vás...

Z horolezkyne sa stala na chvíľu modelka...
...keby ju tak bavilo kreslenie...
Tunička pôjde zajtra do škôlky spolu s Miškou. Ja viem, je to škoda - môže si ju obliať polievkou, farbou alebo čímkoľvek iným. Nuž, ale kto bude s nimi furt bojovať. Najmä keď sľúbila, že neobleje. Však vám potom poviem.

Nech sa páči.

nedeľa, 16. novembra 2014

Háčkovaný nákrčník a bolerko v jednom

...už dávno som rozmýšľala, ako to spraviť. 
Jasné háčikom. Ale to nemyslím.

Už som háčkovala veľa nákrčníkov. Nákrčník je užitočná záležitosť. Najmä v zime. A naviac stále in túto sezónu. Predstavte si však, že prídete vyzimení z vonku. Dáte dolu nákrčník (bo vo vnútri je v ňom naozaj teplo) a už žiadna paráda s ním. A ani osoh. Ibažebyyyyy...
...ste si z neho urobili suprové bolerko. Mimochodom tiež in záležitosť.

Toto je prvý pokus. Ešte nie moc vydarený. Gombíky nie sú ideálne. Plán je zips. Ale ešte som vhodný nezohnala. Mimochodom, taký, ako potrebujem sa volá korzetový. Zistite si...

Háčkované bolerko

nákrčník - bolerko - nákrčník - bolerko - nákrčník...


Načim vhodnú veľkosť, aby pekne sedelo aj ako nákrčník aj ako bolerko. 
Majiteľky a majitelia nákrčníkov vedia, že vhodne široký sa dá použiť aj ako kapucňo-nákrčník. Túto funkciu som nefotila, bo sa mi nechcelo hádzať fasádu na tvár. Ale vy ste šikovní - domyslíte si.
Kľudne odkukávajte. Ale nápad použite len pre seba. Nebude sa mi páčiť, ak podobné začnete predávať. 

Pekný deň vám želám.



Maľovaná tunika EnJOY the Life - EnJOY the Day

Tak! Po dllllhej dobe by sa už hádam aj patrilo...nejaký nový príspevok pridať.

A ak vydá, tak možno aj dva dnes budú. A to všetko vďaka dvom okolnostiam: 
1. Predĺžený víkend (či voľný pondelok, na ktorý sa dá presunúť pranie a upratovanie...?)
2. Choré dieťa (žiadny strach, dieťa je relatívne v pohode, len nesmie ísť von)

A inšpirácia? Hmmm. To aby som sa nezabudla tešiť zo života a každého dňa, keď už som v tom pracovnom procese zas. Má mi pripomínať, čo je dôležité. Fúúú, asi ju budem musieť často nosiť do práce...Áno, ju. Je to ona. Tunika maľovaná. S posolstvom. 

Tunika je normálna - kúpená v obchode. Tentokrát som skúsila namiesto bavlny viskózu. Uvidíme, či sa farby nevyperú...aspoň bude ďalšia skúsenosť a čistá tunika na ďalšie maľovanie. Všetko som maľovala vlastne bez prípravy. Ako sa javilo. A ako tá pravá (kreatívna) hemisféra videla.







 Takže, tešte sa zo života a každého dňa, ktorý vám prinesie. Veď viete prečo...

Nach sa lúbí.


P.S. Ospravedlňte, prosím, kvalitu fotiek. Dni sú už fakt krátke a ešte aj pomerne málo slnečné. A šaškovať s lampami, statívom či odraznými doskami sa mi fakt nechcelo. Ospravedlnenie je rýchlejšie. Kto bude mať šťastie, uvidí naživo.


piatok, 19. septembra 2014

A zas tie záplaty...

Pár záplat, či aplikácií som už uháčkovala. A aj som vám ich pár ukázala. Napríklad tu: http://monikinsvet.blogspot.sk/2014/03/zaplaty-zaplaty-zaplaty.html alebo tu: http://monikinsvet.blogspot.sk/2014/03/hackovane-aplikacie-alebo-co-s-deravymi.html
Opäť musím konštatovať, že háčkované záplaty sú veľmi vďačná záležitosť. Síce "prplačka" na háčkovanie a detaily, ale krásna a praktická a na mieru šitá/háčkovaná majiteľovi.

Toto sú najnovšie kúsky:

Domča si v škôlke spravila dieru na gatiach. Šedá myška jej ju zakryje.

Čo pre chalana - školáka? Zvieratká a autá sú out. Žeby lebku? Jasné, to je in, cool, úlet!
Toto je taký kvet obyčajný, prplavý, farebný. Nemá zatiaľ majiteľa. Tuším však, že čoskoro spraví nejaké džínsy nezvyčajnými...

Zojka chcela leva. Tohto má na rifliach a hompáľa jej tam chvostom.

Tak nech sa páči.
Všetkým krásny víkend

sobota, 13. septembra 2014

Torta akože Barney - ten fialový

Tož, ostalo mi ešte trocha času, tak ešte tento jeden príspevok.

Miška mala tri roky. 
A zas si zaželala tortu. 
Teda okrem svietiacich tenisiek, ktoré momentálne nikde nemajú. Ďakujem týmto všetkým Miškiným kamoškám, zvlášť Zojke, ktorá ich veľmi dobre prezentovala práve pred našou dcérou. Tie topánky som nakoniec zohnala. O číslo väčšie. A červené, ktoré sa jej k ničomu nehodia. Skákala v nich zavretá v kúpelni, aby dobre videla ako blikajú. Celý večer...


No a späť k tej torte. Tentokrát si vypýtala Barneyho - veľkého fialového dinosaura, kamaráta všetkých detí z JimJam. Prečo sa len naučila tak skoro rozprávať!!! Úplne stačilo o rok!

Základ torty som robila podľa receptu mojej maminky. Volá sa Zázračná torta. Je v nej kóópec orechov a super krém a recept vám ešte nedám. Možno nabudúce.

Ukážem vám "len" tie taľafatky z poťahovacej hmoty. 

Barneyho základnú farbu - je to taká fialovo cyklámenová - som miešala skoro hodinu. Aj tak je moc tmavá a moc fialová. Ostatné už išli rýchlo. Mimochodom čiernu miešam zo zelenej a červenej, keby náhodou...


Toto je tortička po potiahnutí. Pekárky, prosím, odpustite mi a buďte zhovievavé. Ja som len úbohý amatér, ktorý sa snaží vyhovieť svojim blízkym a spraviť im radosť. Vlastnoručne.  


A už len hotovka. Ani vám nejdem písať, že to vedro mal byť fúrik. A lentilky na poťahovke nedržia sami od seba, keby som len vedela, že aj bielkom ich môžem prilepiť! Nabudúce budem múdrejšia...a nebudem sa púšťať do takej zložitej torty...ibaže...



Torta vraj chutila dobre. Ale hlavne potešila oslávenkyňu. Síce nie viac než svietiace tenisky, ale potešila.

Tak hor sa do pečenia alebo aspoň oslavovania...

Krásny predĺžený víkend.



Kúsok pozitívneho čohosi

Dnes je výnimočný deň. Viete aký?

Dnes je sobota 13.9. a je Deň pozitívneho myslenia.

Pri tejto príležitosti som sa dočítala, že pozitívne myslenie vedie k pozitívnym akciám a krokom, ktoré vedú k pozitívnym výsledkom. Vraj ide o zvýšenie povedomia ľudí o vplyve pozitívneho myslenia a optimizmu na zdravie a život človeka ako je predĺženie života, zníženie depresií, väčšia obranyschopnosť, lepší psychický a fyzický stav a podobne.

Ja vám o tom môžem hovoriť! Moje myslenie je óóóbrpozitívne...potom vám poviem, keď budem mať ten predĺžený život, teraz ešte neviem. Depresie nemám, obranyschopnosť mám, fyzický stav mi povedali pri nejakých testoch, že mám a dokonca o desať rokov menej a psychický  stav radšej nekomentujem.

Ešte by sa tu hodila malá úvaha na tému: Môže byť pozitívne mysliaci človek realista? Nemáme však na to dostatok časového a iného priestoru, tak vám to dávam za domácu úlohu. Skúste o tom popremýšľať, keď nebudete mať nič rozumnejšie na práci.

Pre mňa, ako človeka obyčajného, je dnešný deň obzvášť závislý na pozitívnom myslení.
Čaká ma, pre mňa, významná udalosť. Dokonale preverí moje psychické a fyzické možnosti. To pozitívne myslenie je pár ostatných dní pre mňa kľúčové. Okrem zranenia, ktoré som si privodila na tréningu, prišla viróza - to sú celkom vážne fyzické bloky a dobrý dôvod zabaliť to. K tomu stres, ktorý mi privodil zamestnávateľ a problém s prezentáciou na zmieňovanú udalosť. Predpovedaná búrka a všeobecne zlé počasie tiež nepridalo na nálade. 

Pozitívne myslenie (asi) prinieslo ovocie: Dnes ráno sa zranenie už neozýva, viróza sa zmenila na, dúfam, neškodný soplík. Stres psychický znášam normálne, takže tu nič nehrozilo a počasie sa práve zázrakom zmenilo z upršaného na slnečné. No nie je ten život nádherný???!!! Keď pozitívne myslíme.

Zajtra vám do komentu možno napíšem, ako to dopadlo. Či to ozaj funguje.

Ozaj! A viete, čo vám pomôže pozitívne myslieť? Okrem iného: Čokoláda!

To nemôže byť náhoda, že je dnes Deň pozitívneho myslenia a zároveň Medzinárodný deň čokolády. Žeby čokoláda a pozitívne myslenie spolu nejako súviseli? Už to tak bude. Jednu nesiem aj svojim dnešným spolubojovníčkam.



Snažím sa prísť na to, ako s týmto prepojiť fakt, že je dnes aj Medzinárodný deň programátorov. Zatiaľ som na nič neprišla. Takže máte domácu úlohu číslo dva. Zajtra vás z toho vyskúšam.

Toľko krátka úvaha k dnešnému výnimočnému dňu. Ospravedlňte prípadné gramatické oné, bo naozaj už musím ísť. 

Krásny pozitívny deň a všetky nasledujúce vám.

P.S. Dopadlo to celkom dobre. Pršalo superintenzívne, ale presne v tú danú hodinu, ktorú sme  potrebovali práve nie. Zranenie sa ozvalo, ale udržateľne a vďaka premedikácii bola aj chrípka dostatočne utlmená. A bola sranda. A dali mi aj medailu!!!! Sa oplatilo myslieť pozitívne...




piatok, 22. augusta 2014

Malé keramické radosti...

...alebo keď hlina pod rukami ožije...

Kde bolo tam bolo, tam bola dielňa, priestor otvorený pre každého, kto má chuť slobodne tvoriť. Priestor, ktorý ponúka materiál, pomôcky a ...pec. Áno, pec. Vypaľovaciu. Na keramiku. Už asi viete aj to, o aký materiál ide. Jasné. Je to hlina.

Hlina je úžasná. Keď je suchá, nič moc...normálny materiál súci na málo vecí. Namočte ju však a zmení sa na mazľavú tvárnu hmotu súcu na všeličo. Áno, aj na vojny s blatovými bombami. Aj bahenné zábaly. Ale hlavne na tvorenie - modelovanie.

No a takáto dielňa ešte donedávna fungovala na žilinskej stanici (myslím ten kultúrny nie železničný uzol). Nie, nebol to kurz keramiky - štyri vstupy, v cene materiál, pomôcky, odborník, hotový výrobok... Bola to otvorená dielňa - prišiel, kto chcel a vyrobil si čo chcel. Samozrejme výroba keramiky nie je jednorázová záležitosť. To, čo vyrobíte, musí riadne vyschnúť, potom sa vypaľuje v peci a ak chcete glazuje a zas vypaľuje. Takže pár krát tam musíte.
Najdôležitejšie je mať chuť kreatívne sa "vyžiť" a nápad. Vlastne ani ten nemusíte mať - začnete robiť klasický pohár alebo tanier alebo svokru, pardon sochu a hlina vám už povie, čo ďalej...  

Dnes vám síce ukážem svoje keramické výtvory, nie je to však úplne môj cieľ. Tie, čo sú na fotkách nižšie sú výnimočné len pre mňa a aj tak je to už len torzo toho, čo som vytvorila. Väčšinu som darovala, niečo sa rozbilo nešťastnou a niečo šťastnou náhodou (vlastne pri črepoch je to vždy šťastná náhoda, nie?). 
To čo vám chcem ukázať týmto príspevkom sú dve veci:
  • Kreativita v čomkoľvek je o skúšaní nových vecí. Nebojte sa ísť do rizika nepoznaného. Čo hrozné sa môže stať? Niečo pokazíte? No a čo? Nové veci a skúsenosti nás posúvajú dopredu a získate nimi úžasný:  
  • Nadhľad, lebo čím viac ciest máte "prejdených", tým lepšie sa orientujete a viete odhadnúť svoje schopnosti a možnosti. 

Takže inšpirujte sa k skúšaniu nových vecí. 
A čo sa týka práce s hlinou, mám pre vás jednu radu: Čím menej sa snažíte, tým je výsledok lepší, uveriteľnejší a príjemnejší pre oko a dušu. 

Toto som "nazhŕňala" z celej domácnosti - ako málo toho je, tak veľmi je to používané. 

Toto je môj najobľúbenejší pohár. Krivý a nedokonalý, príjemný a prirodzený... 
(Ne)obyčajná súprava na pracovný stôl. Máme ju na polici pri vchodových dverách. V pohári sú perá, v jednej miske lístky na poznámky a v druhej kľúče. Každodenní pomocníci. 

Toto sú misky na hocičo. Podľa nálady a potreby slúžia ako podmisky ku kvetináčom, svietniky, obyčajné misky, *mydlovničky, ...


Jedna z mnohých sošiek. Je to mačka, keby náhodou...

Pohár na perá a miska na spinky na každý pracovný stôl. No ani tak nie každý, ako môj.

Vyzerá ako miska na polievku, či?


Takúto vázu si spravíte z dlllllllllllllllllhého hlineného hada. Akurát dobre zlepujte, bo vám bude tiecť.

Miškine prasiatko. Chúďatko niekoľkokrát rozbité. Je jednoducho obľúbené a to najmä kvôli tajnej skrýší, ktorú ukrýva v brušku.


Howgh. Na dnes stačí. Krásny zvyšok prázdnin a krásny každý deň.
*spisovný výraz pre misku pod mydlo

P.S. Ešte som ich našla pár. A to ich mám stále na očiach:

 Noc a deň. Slniečko a mesiačik v Miškinej izbičke.

Tadáááá...to najlepšie na koniec: Takúto užitočnú záležitosť si určite vymodelujte.
My sme vyrobili pre všetkých kamarátov...

Zvonec a rozprávke je koniec...

streda, 6. augusta 2014

Háčkovaná detská deka a háčkovaný zajko

...a malý bonus exkluzívne pre vás: 

Fotonávod na háčkované dlhé stĺpiky namiesto začiatočnej retiazky


Uháčkujou-li mi deku nebo neuháčkujou-li mi tu deku? 

Jasné, že uháčkujem. Rada. 
Ale do týždňa!
Fúha! No, keby som mala vlnu...a keby som mala dosť času, tak sa to stihnúť dá.

Tak asi takýto bol náš rozhovor s kamarátkou Irčou koncom mája. Jasné, že som nemala ani vlnu ani dosť času. Našťastie, prosba bola, KEBY sa ti to podarilo, bolo by to fajn. Až koncom júla som zvolala HOTOVOOO.


Neviem, či je niečo nudnejšie a zdĺhavejšie ako háčkovať deku. Táto je aj celkom veľká - asi 110 na 80 cm. Vlnkový vzor je veľmi aktuálny túto sezónu. Heslo bolo TRI: Tri farby, tri klbká z jednej farby, tri rady z jednej farby a vzor 3DS, 3DS zháčkovať, 3DS, 3DS do jedného DS z predchádzajúcej rady. Jednoduché, ľahko zapamätateľné, stále len tri, tri, tri...do odpadnutia. 
Nezačínala som retiazkou. Neznášam dlhé retiazky - nemám vôbec predstavu o potrebnej dĺžke, neviem správne uťahovať, aby potom nesťahovalo vzor a nemám rada, keď mám na retiazku naháčkovávať stĺpiky. Toľko záporov v dvoch vetách, viac by hádam ani nevošlo. Ale to len kvôli vystupňovaniu napätia. 
Začínala som rovno radom dlhých stĺpikov - vlastne vždy tak začínam. Ak chcete skúsiť, pridávam malý fotonávod

Uháčkujte dve retiazkove oči :) Nahoďte priadzu a pichnite háčikom do prvého oka. Priadzu vytiahnite...

...a uháčkujte jedno očko. Toto oko je vlastne namiesto retiazkového očka - to je dobrá mnemotechnická pomôcka na začiatok. Teraz uháčkujte klasický dlhý stĺpik (DS)...

Výborne, ide vám to skvele...fotka je nejasná, ale takto nejako to u vás asi vyzerá. Tak pokračujme...

...nahodením oka na háčik a pichnutím do prvého oka pred DS - je to vlastne to akože retiazkové oko.

Nahoďte priadzu a pretiahnite tým akože retiazkovým okom. Ide to?

Dobre. A teraz si spravte jedno nové akože retiazkové oko...

...takéto. A zas klasický DS.

A opäť: Nahodiť, pretiahnuť prvým okom...

...spraviť retiazkové oko a DS.

 Voilà, krásny pružný rad DS. Takto sa dá spraviť aj rad krátkych stĺpikov, ale pre názornosť sú DS vhodnejšie. Zvládli ste to? Blahoželám, už pravdepodobne nikdy nebudete začínat klasickou retiazkou :)
V prípade tejto deky som však začínala trošku komplikovanejšie - rovno vzorom. Takže 3DS, 3DS do jedného akože retiazkového oka, 3DS, tri DS zháčkovať a tak ďalej.
Neveríte, že to ide? Nech sa páči:

 

Deka začala takto nejako:

 A takto nejako skončila:

Zajko je skôr náplasť na moje zlé svedomie a Irčinu trpezlivosť. Miška ho nazvala Žabička. Nepýtajte sa...


Maminka, odfoť ma. Ja chcem fotku so Žabičkou...


Tak nech sa páči.

Želám vám krásne letné dni.