piatok, 28. februára 2014

Torta Horolezec

Na úvod musím uviesť zásadnú informáciu: Nie som dobrá pekárka a už vôbec cukrárka. Tento príspevok je skôr pre povzbudenie vás všetkých, ktorí túžite upiecť svojim blízkym tortičku, ale obávate sa výsledku alebo si myslíte, že na to jednoducho nemáte.
Mám pre vás skvelú správu. Smelo sa do toho pustite. Viac ako chuť a vzhľad torty je dôležité to, že ste jej venovali svoj čas, veľké úsilie, energiu a hlavne kus srdca. Keď tortičku tvoríte, myslíte totiž intenzívne na obdarovaného. To je ten zvláštny bonus, ktorý nemajú kúpené tortičky. Tie, aby vyrovnali tento handicap, musia dokonale vyzerať a rovnako dokonale chutiť.

Manžel oslavoval v januári narodeniny. Darček si vybral dávno pred narodeninami a nebolo to nič "od srdca". Profi fotografický software - síce úžasný, praktický, potrebný (ako ponožky), ale...
Jednoducho som sa rozhodla, že mu upečiem tortu. Malo to byť niečo s témou buď fotografovanie alebo horolezectvo. Po posúdení svojich (ne)schopností zvíťazilo to druhé - foťák má príliš detailov a dať "nikoňákovi" niečo náhodou podobné canonu by bola hotová katastrofa. Upečenie korpusu dopadlo vynikajúco - žiadny kráter sa nekonal - čo bol prvý predpoklad úspechu. Plnka z nadstavovaného krému podľa receptu mojej maminky je istota - nikomu to nehovorte, zabudla som dať kakao...
Poťah a figúrky boli z penových cukríkov. Predtým som robila zo sušeného mlieka a chcela som skúsiť niečo iné, hmmm, ako vždy. Keď budete hľadať recept, zadajte do vyhľadávača MMF potah - cukrárky to tak volajú. Farbila som tekutými potravinárskymi farbami. Keďže základný zelený  poťah (akože tráva) sa mi podaril naložiť na tortu na prvý šup, mala som skoro vyhraté.
Lenže, to by sa nesmela zobudiť dcéra. Samozrejme, že chcela pomáhať s modelovaním. Tak vyfasovala (ako toto preloží automatický prekladač netuším) dosku, valček a kus nafarbenaj poťahovky: "Však sa chvíľu pohrá, pobabre a ja z toho dorobím expresky a nápis s číslami."
Lenže, ona aj OCHUTNÁVALA. A keby len ochutnávala - ona všetko ZJEDLA. Tak som dala všetky zvyšky poťahu dohromady a nahrubo vyrobila aspoň čísla. Na dozdobenie už musel stačiť len krém.

Toť výsledok nedokonalý:
   

































Toť oslávenec šťastný:












Ďalší HAPPYEND. 
Krásny deň.