utorok, 25. februára 2014

Háčkovaná dečka - aj s návodom

Túto dečku som uháčkovala pred niekoľkými rokmi podľa návodu z Dorky, ktorá vyšla pred 42 rokmi - č. 2/1972 vo vydavateľstve Živena. Mimochodom, stála 5 Kčs.
Takýchto pokladov mám doma viac - najstaršie od roku 1970 (to bol ešte podlhovastý formát) a nenechávam ich zapadnúť prachom.
Niektoré z nich som dostala od mojej maminky, keď sa rozhodla skončiť s ručnými prácami. Skutočný poklad som však zdedila po svojej babke (vždy chcela, aby sme ju volali babička, pre nás však vždy bola žilinská babka). Najstaršie Dorky s jej poznámkami a záložkami; návodíky, ktoré si sama vymyslela, písané jej typickým vlnkopisom na kúskoch papiera (aj tých, čo sa používali v obchode pri nákupe chlebíka); mnoho mnoho vzoriek; staručké háčiky s drevenými násadkami, ktoré si pamätajú jej šikovné ruky a bavlnky kúpené pred desaťročiami za zabudnutú menu Kčs. Babka zomrela pred niekoľkými rokmi, ale stále je so mnou - v každej veci, ktorú uháčkujem. Ona ma, ako malé dievča, učila držať háčik, háčkovať retiazky, stĺpiky, kvetinky, obháčkovávať veľkonočné vajíčka... To je najväčší poklad, ktorý som mohla od nej získať. Spolu s nádherným lustrom, ktorí si kúpili s dedkom do bytu pred šesťdesiatimi rokmi.    

A teraz konečne tá dečka: Teda najskôr zmieňovaný návod:











A tu je dečka vytvorená podľa návodu:
























Dovolím si ešte jednu myšlienku na záver. Napadla mi práve pri písaní tohto príspevku. 
Táto dečka sa mi páčila dávno a splnila som si želanie uháčovať ju. Už ju mám mnoho rokov a stále ju používam. Je na stole v obývačke, každý deň ju vezmem do ruky, keď utieram stôl, každý deň sa na ňu pozerám. ALE, nikdy sa mi nezunovala, nemám potrebu vymeniť ju za novší typ, stále sa mi páči. (Vám sa nemusí, jasné).
A je viac vecí, ktoré som vytvorila a stále sa mi páčia. Aj veci, ktoré vytvorili iní. Myslím, že akékoľvek dielko vytvorené vlastnoručne má inú energiu a inak ju berieme do rúk...srdca. Ručne pletené svetre, ktoré vyšli dávno z módy, vyhadzujeme ťažšie než tie z obchodu. Radšej ich vypárame a necháme žiť iným životom...

...už trochu tuším...

...a teším...
...že v niektorom z ďalších príspevkov...

...lebo hlavne o tom je môj blog...

Krásny deň všetkým