nedeľa, 3. januára 2016

Maľované tričko Brezový háj, či?

Milí moji,

toto je príspevok o tom, aká som neschopná.

Prepáčte, že nie som schopná vytvoriť niečo na objednávku - podľa predstavy niekoho iného.

Prepáčte, že vidím veci inak. Moja hlava, oči, ruky, srdce si robia čo chcú!!! 
Nedokážem ísť proti nim. A viete čo? Toto nie je naozajstné "prepáčte", iba také rečnícke. Tu nie je za čo sa ospravedlňovať. Je skvelé, že vnímame rozdielne; že sa nám páčia rozdielne veci a vôbec, že sme takí rozdielny.

A takto to dopadá:
Jasný brezový háj, nie? 
Bol by krásny na tomto tričku. Presne si ho viem predstaviť. Na tričku, ktoré namaľuje niekto iný...

Začala som maľovať brezový háj, naozaj som sa snažila. Majiteľka trička sa, pevne verím, zmierila s výsledkom absolútne vzdialeným zadaniu. Možno ani nevedela, že to mal byť brezový háj, lebo to bol pre ňu darček. A možno práve tu sa stala "ašibka" - že ju nepoznám. Ako maľovať niekomu, koho si nedokážete predstaviť; neviete, čo sa mu páči; neviete sa na neho naladiť? Nuž, ja to neviem.

Stále to tvrdím: Najťažšie je vyrábať veci na objednávku, podľa predstáv niekoho iného. Obdivujem každého, kto nemá z toho obavy; nepýta sa sám seba, či sa to bude páčiť, či sa to páči...obdivujem každého, kto sa dokáže odosobniť a vytvoriť čokoľvek "na objednávku"...s pokojom a vnútornou spokojnosťou. Klobúk dole.

Takže, iná možnosť nie je, než že moje handmade čokoľvek dostanete ako darček vytvorený od srdca alebo mi proste dáte voľnú ruku a budete dúfať, tešiť sa, že sa vám to bude páčiť.






Nech sa vám páči.