Miška, a čo by si chcela mať na tortičke k narodeninám?
"Včielku Maju cem..."
A tak vznikla moja prvá poťahovaná torta. Orechový korpus a nadstavovaný krém podľa receptu mojej maminky na Zázračnú tortu. Korpus pri pečení pretiekol a "prepadol" sa do strašných hlbín, tak som ho nejako doťapkala do požadovaného tvaru - našťastie chuť ostala skvelá. To píšem len ako morálnu podporu - že nie som žiadna žienka dokonalá. Maminka mi vždy hovorila: "Človek môže byť blbý jak tágo, ale poradiť si vždy musí vedieť".
Poťah zo sušeného mlieka - mno, našla som na internete dvestopäťdesiatosem a pol osvedčených receptov a rovnaký počet komentárov s upravenými množstvami, ingredienciami, postupmi a fintami. Teoreticky aj materiálne vybavená som si vymiesila hmotu a pripravila dve figúrky. Maju a Vilka (však keď už robím, tak s maximalnym efektom, ak to vyjde). Po dvoch hodinách sa mi z pomerne proporčne vyvážených figúriek stali neforemné čudá - stráááášne pribrali - vlastne roztiekli sa - len špajdle im trčali z hláv. Nevedela som, či sa smiať, či plakať.
Tak som sa pustila do roboty a všetko znovu vymiesila s pridaním už ani neviem čoho. Našťastie po pár pokusoch sa mi podarilo tortu celkom slušne potiahnuť. No dobre, sú tam všelijaké nedokonalosti, ale na to, že nemám žehličku na poťah a skúsenosti...na druhej strane sa poťah nezosúval po torte, a to ani pri krájaní a ani sa netopil, cha...
Figúrky, kvietky, lístočky a ostatné "hovadinky" som robila s ohľadom na obmedzený čas - skôr len symbolicky - tortárky majú všetko tak perfektné a do detailov - obdivujem ich dielka.
Tu je výsledok nedokonalý, ale z lásky. Nech sa páči. Krásny deň.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára